Symbolický cintorín obetí SNP sa nachádza pred vstupom do vojenských cintorínov. Tvorí ho súsošie dvoch postáv – ženu s ratolesťou držiacu mŕtveho bojovníka. Autorom súsošia, ktoré bolo odhalené v roku 1969, je akademický sochár Alfonz Groma. Priestor okolo plastiky z jednej strany ohraničuje múrik s textom upozorňujúcim na zastavenie pútnika a uvedomenie si významu slobody.
Okolo plastiky sa rozprestiera mramorová platňa, ktorá slúži ako podklad pre súsošie, a z jednej strany priestoru múrik nesie nápis, ktorý apeluje na návštevníka, aby sa zastavil, nadýchol, zvážil dôsledky vojnovej histórie a význam slobody. Tento múrik vytvára akýsi rámec — nie len architektonický, ale aj symbolický — pre kontempláciu, ticho a úctu.
Cintorín nebol verejnosti vždy v rovnakom stave — prešiel rekonštrukciou v roku 2002, kedy sa obnovila plastika a čistenie okolia, opravili sa detaily, ktoré boli poškodené vplyvom počasia či zanedbávania. Obnova prispela k tomu, že pamätník opäť získal dôstojný vzhľad, ktorý zásluhuje, keďže nejde len o umelecké dielo, ale živý priestor pamäti a reflexie.
Symbolický cintorín má aj kultúrno-historickú hodnotu — je súčasťou národného kultúrneho dedičstva a je vnímaný ako jedna z dôležitých pamiatok Zvolena. V súčasnosti sa pri ňom konajú pietne akty pri štátnych sviatkoch, pri výročiach povstania či oslobodenia mesta. Priestory cintorína slúžia aj na chvíle osobného zamyslenia – ľudia sem prichádzajú položiť kvety, zapáliť sviečku, spomenúť si na blízkych, ktorí padli za slobodu.
Aj keď tento cintorín nie je miestom hromadného pochovávania padlých, jeho význam je symbolický — zachytáva spomienku na tých, ktorí zomreli za ideu slobody, uctieva ich pamiatku a zároveň vyzýva budúce generácie, aby si uvedomili cenu, za ktorú bola sloboda získaná.