Výšinné hradisko Priekopa leží na strategicky významnom mieste – na ostrohu nad sútokom riek Slatiny a Neresnice v časti Môťová. Jeho opevnenie tvoria mohutný val s komorovou konštrukciou a hlboká priekopa, ktorá slúžila ako ochranná bariéra proti nepriateľom a zabezpečovala kontrolu prístupovej cesty z doliny Poiplia do husto obývanej Zvolenskej kotliny.
Jadro hradiska je datované do 9. storočia, čo ho radí medzi významné slovanské objekty Veľkomoravského obdobia na území Slovenska. V 10. storočí prebehli rozšírenia a úpravy opevnenia, a sformovanie správnych inštitúcií uhorského štátu v 11. storočí už znamenalo, že centrum správy sa presúvalo inam, čo sa podpísalo na postupnom zániku hradiska ako významného centrálneho bodu.
Veľkosť objektu je pomerne značná – pôvodné opevnenie má tvar nepravidelného obdĺžnika, jeho maximálna dĺžka dosahuje približne 165 metrov a šírka okolo 95 metrov, plocha takmer jedného hektára. Na južnej strane bol hlavným prvkom obrany hrotitý „šíjovitý“ priechod, za ktorým nasledovala hlboká priekopa s hĺbkou medzi 5,5 a 7,0 metrami. Tesne za priekopou sa nachádzal mohutný drevo-zemný val s šírkou pri päte približne 14,5 metra.
Archeologický výskum realizovaný v rokoch 1988–1992 eviduje viacero obývaných objektov (asi desať), nálezy keramiky, železných nožov, podkôv, strelných hrotov, klincov aj bronzových prsteňov, čo svedčí o bežnom živote obyvateľov – remeslách, výrobe a obchode. Taktiež sa potvrdilo, že opevnenie nebolo len jednoduchým valom, ale jeho konštrukcia zahŕňala komorové časti – medzi vonkajšou priekopou a hlavným valom boli priestory / komory, ktoré mohli slúžiť ako výplne, ako stabilizačné prvky alebo aj ako sklady.
Hradisko bolo v druhej polovici 20. storočia značne poškodené, najmä v 60. rokoch, keď dočasní užívatelia – záhradkári – ovplyvnili terén, čo viedlo k rozrušeniu fortifikačných častí a znehodnoteniu niektorých nálezov. To obmedzilo možnosti výskumu niektorých častí. Napriek tomu bol ansámbl považovaný za národnú kultúrnu pamiatku už od roku 1963, čo chráni lokalitu legislatívne.
Dnes je hradisko zatvorené – prístup do areálu je obmedzený, potreba kľúča či povolenia, čo pomáha chrániť zvyšky opevnenia pred ďalším poškodzovaním. Ďalšou výzvou je nedostatok informačných tabúľ priamo na mieste, takže pre turistov a záujemcov o históriu môže byť ťažšie sa zorientovať, čo presne vidia, aký má pôdorys objektu, ktoré časti sú najstaršie a pod.
Hradisko Priekopa má značnú významnú hodnotu – nielen archeologickú, ale aj kultúrnu a vzdelávaciu. Je to jediný potvrdený slovanský opevnený výšinný bod v mikroregióne Zvolen, čo robí z tejto lokality kľúčový prvok pri skúmaní obdobia Veľkej Moravy, pri formovaní raných štátnych inštitúcií a pri vývoji obranných a sídelných štruktúr v stredoveku.